Něco z historie

pivnilazne_pivo.jpg, 17 kB

Ak počujeme pojem PIVNÝ KÚPEĽ, napadne nás pravdepodobne – najmä ak sme priaznivcami tohto nápoja – starý známy šláger: „Snívam o jazere piva, veľkom ako Štajerské jazero,…“

Vašou ďalšou myšlienkou asi bude, či nejde o nejaký „originálny vtip“ alebo snáď „marketingovú pascu“ s cieľom profitovať zo súčasného wellness trendu, alebo či za tým skutočne niečo väzí.

23. apríla 1516 vydal bavorský vojvoda Wilhelm IV. zákon, ktorý prikazoval, že v Bavorsku sa smie na výrobu piva používať len jačmeň, voda a chmeľ, čo platí a dodržiava sa až dodnes. Jačmeňom sa samozrejme myslí jačmenný slad, pretože s jačmeňom samotným by to nebolo možné. Vojvoda však zabudol na jednu surovinu, bez ktorej sa výroba piva nezaobíde, totiž na kvasnice. Kvasnice rozkladajú sladový cukor na alkohol, pričom ako vedľajšie produkty kvasenia vznikajú kysličník uhličitý a aromatické látky a uvoľňuje sa teplo.

Vtedy sa ešte presne nevedelo, že kvasnice sú tým pravým pôvodcom kvasenia, ani že kvasnice obsahujú cenné látky (vitamíny, aminokyseliny, minerály a stopové prvky) a že dodávajú pivu určitú arómu.

Napokon, vtedy sa pivo pilo nefiltrované ako pivničné pivo. Prostí ľudia ho pili z kamenných džbánov, panstvo zo sklenených pohárov a šľachta, či už svetská alebo cirkevná, zo strieborných alebo zlatých čiaš.

PIVO a KÚPEĽ

pivovar.jpg, 15 kB

Pod pojmom pivo sa rozumie nápoj uvarený z hore uvedených surovín, svetlej alebo tmavej farby, perlivý, s bielou penou, obsahujúci alkohol (priemerne 5 objemových percent) a kyselinu uhličitú (priemerne 4 – 5 g/l ), sladkastej alebo horkastej chuti. Dnes sa pivo spravidla filtruje, čiže je číre. V poslednom období opäť prichádza do módy nefiltrované pivo, to znamená pivo plnené priamo z ležiackeho suda nebo ležiackeho tanku. Takéto pivo je v obchode označené ako prírodné kalné pivo, pivničné pivo či kvasnicové pivo.

Optimálna konzumačná teplota piva je 8 – 10 °C. Pri tejto teplote sa najlepšie uvoľňujú aromatické a chuťové látky chmeľu, tvorí sa krásna pena a pivo má rez.

Podchladené pivo nepení, býva zakalené, nechutí a „leží v pohári ako mŕtvola“, ako vravievajú sládkovia. Bohužiaľ s touto zásadnou chybou sa v gastronómii stretávame často. Naopak, príliš teplé pivo má zvetranú chuť, nemá žiaden rez, nepení a často má kyslastú príchuť (napr. vopred načapované pivo pre autobusové zájazdy).

Odborník spojuje pojem pivný kúpeľ v prvom rade s optimálnou konzumačnou teplotou piva. A to znamená koniec všetkého snívania. Dokážete si snáď predstaviť ten „pôžitok“ - ležať nehybne v kúpeli teplom 8 – 10 °C?

Keby sa pivo ohrievalo v priebehu kúpeľa, došlo by k uvoľňovaniu kysličníka uhličitého. Kysličník uhličitý je plyn 1,6-krát ťažší než vzduch, ktorý ochromuje dýchacie cesty až k dusivým záchvatom.
Žiadneho sládka by ani vo sne nenapadlo ponoriť sa do otvorenej kvasnej nádrže. Jednak by mu naskočila husia koža a jednak to neprichádza do úvahy kvôli kysličníku uhličitému .

Ak však rozložíme slovo pivný kúpeľ na kmeňové slová pivo a kúpeľ, otvárajú sa náhle úplne iné možnosti.

Samotný pojem kúpeľ má mnoho variantov; jednak čo sa týka druhu (kúpeľ nôh, sedací kúpeľ, sprchový kúpeľ, celkový kúpeľ, plávací kúpeľ atď.) a jednak čo sa týka účinku na ľudské telo (termálny kúpeľ, slatinný kúpeľ, bylinkový kúpeľ, atď.).

Ak si teda zvolíme z hľadiska druhu sedací kúpeľ a z hľadiska účinku termálny kúpeľ s prísadou piva, resp. surovín, z ktorých sa pivo vyrába, zistíme, že pojem „pivný kúpeľ“ je vlastne úplne logický a pochopiteľný, a to i pre sládkov.

Opis procedúry pivné kúpele »


Rezervácia on-line

 

Rezervovať telefonicky:
+420 558 33 00 57

 

Chcete prevádzkovať
pivné kúpele?

 


Balíčky Pivní lázně 2009 Balíček RELAX SENIOR 2009